Májové rodičovské stretnutie 2023
Ku komunite Cenacolo sme ako manželia privoňali na Festivale mladých v Medjugorji v roku 2005.
Hovorí sa, že ľudstvo potrebuje vodcov, jedincov a na nás so svedectvom čakal v chlapčenskom dome práve Peter Vitek. Bol autentický, slobodný, navyše sa priznal, že ho často mama Elvíra sekala po krku, aby rýchlejšie umýval špinavé riady. Nelietal v oblakoch, s láskou a v krátkom čase nám predstavil podstatu komunitného života. Bola som mu za to veľmi vďačná. Dovtedy som žila v predstave, aká je závislosť nezničiteľná. Nemala som tušenia, že o niekoľko rokov budem zúfalo hľadať pomoc práve v tomto spoločenstve.
Počas prvého májového víkendu sme sa plní očakávania dostavili na miesto posvätené, premodlené a plné zázrakov. Na Kalvárii v Nitre boli dvere otvorené pre tých, ktorí odpovedali na pozvanie. Vďaka bohatému programu sme mohli všetci zažiť jedno krásne zastavenie v čase. Bolo určené pre nás, komunitné spoločenstvo v objatí Vzkrieseného Pána. Zo sobotňajšej svätej omše, katechézy, svedectiev, prednášky, predstavenia, tancov, poklony najsvätejšiemu Pánovi budem ešte dlho čerpať. No nedeľné dopoludnie ma zasiahlo najviac. Nebolo to kvôli programu a spomienke na Peťa Viteka. Vnímala som čosi väčšie, plnšie, hlbšie, bohatšie. Hoci sa o Peťovi právom hovorilo veľa, zmyslom svedectiev bolo pokračovanie činov lásky, ktoré sám zahájil a ktoré skutočne prebiehajú a verím, že budú pokračovať.
Vtedy mi napadlo, koľkí „Peťovia a Petry“ nás doviedli na toto miesto. Od prvého telefonátu, kedy sme hľadali pomoc, od košických klubov, kolokvií, rád chalanov z domu, rád komunitne starších rodičov, či hrdinská obetavosť Ivana i rodičov v terajších službách. Všetkým vám chcem zo srdca poďakovať, pretože ste nás neposudzovali a neodsúdili, ale dali ste nám toľko, koľko ste vedeli dať a ostatné „domodeloval“ Pán Aj vy, neviditeľní, skrytí, ste rovnakí hrdinovia. Ste ikonami pre nás a podobných zúfalcov, akými sme predtým boli my. Vaše „áno“, nás spoločne dvíha, posúva a zjednocuje. Dávate nám svedectvo vytrvalosti, nádeje. Ďakujeme vám, ďakujme za vás i za to, že môžeme medzi vami zažívať prijatie. Komunita je dar, preto verím spoločne s vami v ďalšie duchovné dobrodružstvá.
mama Gabika